Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba LINNÉ)
Ginko dvojlaločné(Ginkgo biloba LINNÉ)
História a začlenenie
Pochádza z Číny a Japonska, kde ho dodnes možno nájsť v parkoch ako ozdobný strom, alebo v sadoch ako liečivý strom. V niektorých provinciách východnej a západnej Číny je možné nájsť ginko ako divo rastúci strom. Najstaršie záznamy o ginku pochádzajú z 11. storočia. V Európe sa znovu udomácnil v 18. storočí. Najstarší strom ginko v Európe má rok narodenia 1730 a adresu Botanická záhrada Utrecht, Holandsko. Neskôr sa tieto stromy dostali do Anglicka, Francúzska, Nemecka, Talianska, USA, Rakúsko-Uhorska a iných krajín. Zopár pekných exemplárov ginka nájdeme aj vo Viedni ( v lokalite Stadtpark, alebo pred radnicou), v Bratislave, či iných mestách na Slovensku (viď obrázok - Ginko na jeseň).
Ginko je jediným žijúcim reprezentantom čeľade Ginkgoaceae (Ginkovité). Skameneliny dokazujú, že približne pred 150 - 200 miliónmi rokov boli podobné rastliny značne rozšírené po celom svete. Je teda najstarším stromom vôbec a niekedy je označovaný za živú skamenelinu. Predstavuje jediný živý spojovací článok medzi nižšími a vyššími rastlinami, medzi papraďami a ihličnanmi. Ginkom sa kŕmili už dinosaury! Je symbolom symbiózy, dlhovekosti a silnej imunity.
Popis
Ginko rastie podobne ako javor do výšky cca 30 m. Individuálne stromy môžu žiť veľmi dlho - 1000 rokov, aj viac. Kvitne od mája do júna, pričom samčie a samičie kvety kvitnú na rozdielnych stromoch. Malé, žltozelené samčie kvety sa vyskytujú v súkvetiach podobných jahňadám, žltozelené samičie kvety sú umiestnené jednotlivo alebo v pároch ako zárodok budúcich plodov na krátkej stopke. Plod, resp. presnejšie osemenie je žltej až žltooranžovej farby o priemere cca 1,5 - 2 cm, má kôstku a podobá sa mirabelke, alebo čerešni. V Japonsku a Číne sa bežne konzumujú a majú charakteristickú korenistú chuť. V dobrej čínskej reštaurácii si možno objednať aj u nás ako aperitív alkoholický destilát z plodov (osemenia) ginka. Pohlavie malých rastliniek spoľahlivo rozpoznáme podľa toho, že v skupine stromčekov ginka rastúcich v rovnakých podmienkach budú na jar pučať samčie stromčeky cca o 2 týždne skôr ako samičie. Častejší je výskyt samčích stromov. Listy ginka slúžia ako čaj (diuretikum a fytofarmakum). Ginko možno pestovať bez problémov aj v mestských bytoch a na balkónoch a samozásobovať sa kvalitnou čajovinou, pomáhajúcou udržať zdravie do vysokého veku .
Na Slovensku je ginko pomerne málo známe avšak vo svete sú listy z ginka predmetom výroby vôbec najpredávanejších prírodných extraktov. V botanike je ginko vzorom odolnosti voči škodcom - či už voči hubovým chorobám, hmyzu alebo voči priemyselným exhalátom. Ginká v Hirošime prežili 6.8.1945 dokonca aj explóziu atómovej bomby - Aj parazitujúce imelo sotva nájdeme na ginku. Keďže je ginko také staré, naučilo sa asi najlepšie, že vlastná silná imunita je najlepšou zbraňou voči všetkým škodcom. Základ tejto vynikajúcej odolnosti objavili vedci v nevšednej schopnosti ginka transportovať výživné látky do všetkých buniek svojho organizmu a v tvorbe obzvlášť silných a účinných antioxidantov (rádove 100-krát silnejších ako C-vitamín) na eliminovanie voľných radikálov v každej svojej bunke. Naviac nedávno bola geneticky dokázaná trvalá symbióza ginka s riasou - s výnimkou listov v každej jeho bunke symbioticky prežíva neznáma riasa..
Účinok a molekulová štruktúra:
Čínska medicína pozná ginko už minimálne 5000 rokov. U výťažkov z ginka sa zistili okrem iného nasledujúce účinky:
- podpora krvného obehu, obzvlášť mikrocirkulácie
- zlepšenie reologických vlastností krvi (zlepšená prietočnosť krvi)
- inaktivácia toxických kyslíkových radikálov (flavonoidy)
- neuroprotektívny účinok (ginkobalidy A a B, bilobalidy)
- zlepšenie odolnosti mozgových tkanív pri nedostatku kyslíka
- zlepšenie pamäti a schopnosti učiť sa
- prevencia krvnej zrážanlivosti (Platelet activating factor)
- antibakteriálny a antivírusový účinok
Za objasnenie molekulovej štruktúry bilobalidov, ginkolidov a ich syntézu dostal prof. E.J. Corey (USA) v roku 1990 Nobelovu cenu.
Použitie
Listy ginka slúžia ako surovina na výrobu Ginkgo biloba extraktu, ktorý je momentálne vo svete najpredávanejším rastlinným extraktom vôbec. Slabšiu formu ginkgo biloba extraktu - čaj z ginka - poznajú snáď viacerí. Nemecká firma Dr. Wilmar Schwabe z Karlsruhe patentovala výrobu ginkgo biloba extraktu pomocou acetónovo-vodnej extrakcie listov ginka v priemyselne vyspelých krajinách sveta.
Extrakt je charakterizovaný obsahom 22 - 27% flavonových glykozidov stanovených ako quercetín a kamferol vrátane isorhamnetinu (HPLC) a ako acylflavónov s molekulovou hmotnosťou M = 756,7 (quercetinglykozidy) a M = 740,7 (kamferolglykozidy), ďalej 5 - 7% terpénových laktónov, z toho cca 2,8 - 3,4% ginkolidov A, B a C ako aj 2,6 - 3,2% bilobalidov. Obsah nežiadúcej ginkolovej kyseliny je pod 5 ppm. Ginkgo biloba extrakt sa predáva v lekárňach ako voľnopredajný preparát pod viacerými obchodnými názvami, z ktorých je na Slovensku známy Tebokan a Tanakan, v Rakúsku Tebonin.
Monografia o ginku 'Elixír mladosti' od Christophera Hobbsa (Botanica Press, 1991) uvádza viaceré indikácie pre užívanie preparátov z ginka. Stará čínska medicína používala už pred 5000 rokmi lieky z ginka na liečenie porúch pamäti, porúch koncentrácie, na depresívne stavy, pri závratoch, hučaniach v ušiach, niektorých očných chorobách a bolestiach hlavy. Nové poznatky ukázali, že zoznam chorôb, kde ginko pomáha je oveľa širší. Zdá sa, že je odôvodnené používať preparáty z ginka (vrátane čaju) všade tam, kde sa vyskytne slabší krvný obeh (studené nohy a ruky, nedostatočný zrak a sluch spôsobený nedostatočným zásobovaním krvou, artritída, reumatizmus atď.). Môžu pomôcť aj pri tých poruchách potencie, ktoré sú spôsobené nedostatočným prekrvením. Preparáty z ginka možno teda zaradiť aj k afrodiziakám, ktoré priaznivo pôsobia na náš sexuálny život. Preparáty z ginka chránia ľudský organizmus aj pred účinkami znečisteného životného prostredia a pred poruchami, ktoré s tým súvisia (kašeľ, bronchitída, astma, nedostatočná imunita, alergické ochorenia) a poskytujú podporu aj pri strese. Snáď najvýznamnejšiu ochranu poskytujú preparáty z ginka pred účinkami voľných radikálov pri takých ochoreniach ako je Alzheimerova choroba a prevencia chorôb ako je arterioskleróza, infarkt myokardu, apoplexia - mozgová príhoda a niektoré formy rakoviny.
Upozornenie: Pri konkrétnej chorobe si pred začatím užívania preparátov na báze gingko biloba extraktu vyžiadajte súhlas Vášho ošetrujúceho lekára. Pravidelné užívanie preparátov ginka spôsobí totiž nižšiu zrážanlivosť krvi a preto pred prípadnou operáciou je potrebné s dostatočným časovým odstupom vynechať ich užívanie.
Pestovanie ginka
V marci zasaďte viaceré oplodnené semená ginka do krytej nádoby s vlhkým pieskom. Po 1 - 2 mesiacoch opatrne vyberte klíčiace semená a zasaďte ich do kvetináča alebo do záhrady. Mladá rastlinka ginka potrebuje takmer úplný tieň prvé 2- 3 roky. Až keď je stromček vysoký cca 30 cm, možno ho vystaviť plným slnečným lúčom. Ak chceme vysadiť malý 1 - ročný stromček ginka do voľnej prírody, potom musíme južnú stranu chrániť ohrádkou z dosiek (viď obrázok - Mladé ginko s tienenou južnou stranou), živým plotom - napr. vysadením kukurice alebo iného biologického materiálu. Mladým stromčekom ginka sa darí v ľahkej pôde alebo v substráte, ktorý tvorí 1 diel piesku a 1 diel humusu.
Zálievka vodou má byť úsporná, pretože priveľa vody môže spôsobiť odhnitie korienkov a zánik rastliny. Kvetináče pre ginko musia mať preto dierku na odtok vody. Doporučuje sa hnojenie slepačím trusom (nie umelými hnojivami!). V dostatočne veľkom kvetináči narastie ginko na balkóne v Bratislave cca 15 - 20 cm za rok. Vo voľnej prírode sú ročné prírastky ešte výraznejšie. Ak chceme pestovať ginko v sade, či parku a očakávame od samičích stromov úrodu, doporučuje sa pestovať 3 - 4 stromčeky ginka na tom istom pozemku, pričom aspoň 1 stromček musí byť samičieho pohlavia. Pri sadení stromčekov ginka vo voľnej prírode zohľadníme prevládajúci smer vetrov v danej oblasti tak, aby vietor zaniesol peľ od samčieho stromu k samičiemu. Doporučuje sa dodržať vzdialenosť samčieho a samičieho stromu do 100 m. Najlepšie podmienky na opelenie však vytvoríme tým, že stromčeky ginka oboch pohlaví zasadíme tesne pri sebe. V tomto prípade však musíme u samičieho ginka počítať za 20 - 35 rokov s padajúcimi plodmi, ktoré šíria do okolia nie každému príjemnú arómu. Prvé 2 roky chránime mladé 1-ročné ginko pred mrazom tak, že ho prikryjeme koncom jesene vetvičkami z ihličia alebo suchými listami.
Záver
Jeden múdry človek kedysi povedal: 'Každý človek by mal mať svoje ginko'. S tým možno len súhlasiť. ...lebo ten, kto ginko pestuje, zrejme myslí aj na budúcu generáciu a správa sa zodpovedne voči sebe aj prírode.....alebo o tom začal aspoň
uvažovať.
Tento výnimočný strom môže byť ozdobou ktorejkoľvek záhradky - zavisí len od nás, či mu nájdeme v našich mysliach a srdciach vhodné miesto na existenciu.
Zdroj článku je www.ginko.cdfoto.net
hodnotenie:
admin (06-10-2012 14:34:45)
TOP produkty
akcie
anketa
Odkial ste sa dozvedeli o našej firme ?